Svetový deň potravy

V utorok bol svetový deň potravy a keďže som mala veľa práce v práci, tak vám ho postujem až dnes. A celkom sa mi tento deň hodil, pretože som premýšľala nad plytvaním potravinami. Tiež sa mi stáva, že na niečo v chladničke a v mrazáku zabudnem, a keď to tam nájdem, tak už je to dávno po dátume spotreby a musím to vyhodiť.
To sa mi stalo aj pred nedávnom. Netvrdím, že som dokonalá a vždy všetko čo máme doma aj zjeme a nič nevyhodíme.
Ale keď som počula koľko jedla každý z nás vyhodí ročne, tak som sa nad tým musela pozastaviť. Predsa 111kg jedla ročne je hrozne veľa. A myslím, že najviac vyhodeného jedla je po jednodňovom sviatku. Vždy, keď sú jeden deň zatvorené obchody, tak sa do nich ľudia deň predtým nahrnú a doslova vykúpia všetko. Už sa mi stalo, že som išla do obchodu iba kúpiť chlieb a zeleninu, pretože na ďalší deň mali byť obchody zatvorené z dôvodu sviatku a regále v jednom nemenovanom supermarkete boli úplne prázdne. Pracovníci nestíhali dopĺňať tovar. Ľudia tam mali úplne kopcom naložené veľké košíky. A to bol iba jeden deň zatvorený obchod. Keď som išla deň po sviatku opäť do obchodu, narazila som tam asi na päť ľudí, ktorí tam nakupovali aj pred sviatkom a opäť mali naložené košíky úplne do plna. Ako si to môžem pamätať, že tam nakupovali aj pred sviatkom? Veľmi jednoducho, zrazila som sa s nimi v uličke a pri pokladni. A v ten deň som zase až tak veľa ľudí nestretla a keďže mám skúsenosti s prácou s ľuďmi, pamätám si tváre a mená.
Aj keby som mala veľkú oslavu s dvadsiatimi ľuďmi, určite nespotrebujem toľko jedla, aby som musela ísť ďalší deň opäť na obrovský nákup. Preto sa pýtam a dosť ma to aj zaujíma, čo ľudia, ktorí takto nakupujú robia s tým jedlom? Pretože, ak to mám porovnať so mnou alebo s ľuďmi, ktorých poznám, z toho niektorí sú majiteľmi reštaurácií, tak toľko jedla nespotrebuje ani taká jedna menšia reštaurácia. Prečo nenakupujú rozumne? Áno, urobím si nákup do zásoby a potom už iba dokupujem, čo sa minie, alebo čo mi chýba. Ale urobiť dva obrovské nákupy v priebehu dvoch po sebe idúcich dní za niekoľko desiatok ak nie už za 100€ sa mi zdá prehnané a je to plytvanie potravinami. Kde potom skončí to jedlo? No predsa v smetnom koši.
Treba si ale aj uvedomiť, že to nie je iba plytvanie jedlom ale aj peniazmi. Veď si zrátajte, kolko vás to jedlo stálo peňazí a kolko peňazí ste takto vyhodili do smetí. Ja som si to iba tak sama pre seba pri mojom veľkom nákupe zrátala, že ak by som takto vyhadzovala jedlo, tak sa mesačne dostanem aj na 70€ - 90€. A to určite nie je malá suma. A ak sa to niekomu zdá málo, tak ročne to je 840€ - 1080€, za čo už môžete mať slušný základ na dovolenku, výmenu okien, mimoriadnu splátku na hypotéku alebo úver.prípadne, ako zvykla hovorievať moja babka, na pohreb. Viem, že nie sme v plytvaní najhorší, ale ani sa nesnažíme vážiť si jedlo. Veď teraz si môžeme kúpiť všetko, čo chceme, potrebujeme ale aj nepotrebujeme. Ale treba myslieť aj trochu dopredu, nezabúdať, že máme aj deti a tie deti budú mať jedného dňa deti. Aký príklad im dávame, že jedlo nie je až také potrebné a kľudne ho môžeme vyhodiť, veď v obchode si kúpim ďalšie. Aj to je dôvod, prečo niektorí ľudia nevychádzajú mesačne s peniazmi, ktoré maju a tým padom nevedia viesť ani deti k tomu, aby vedeli narábať s peniazmi. To určite nie je dobrý príklad pre ďalšie generácie. Nie na darmo sa hovorí, "Čo sa za mladi naučíš, na starobu nezabudneš." Myslite občas aj na svoje deti, učia sa od vás, ako rodičov, nie od iných. Je iba na vás aký príklad im dáte do života.
Navyše, keď si predstavíte, že v rôznych častiach sveta sú ľudia, ktorí nemajú čo jesť a objedajú drevo a pijú špinavú vodu, tak si myslím, že by sme sa mali nad sebou trochu zamyslieť a zvážiť, či naozaj to, čo máte doma vyhodíte, alebo to radšej spotrebujete... Ja nepatrím medzi nejakých EKO, BIO a neviem čo všetko ešte je, ale takéto plytvanie naozaj neuznávam a ani mu nerozumiem. A to nie je jediná vec, ktorej nerozumiem, ale o tom nabudúce.

Ak by ste sa chceli so mnou podeliť o vaše postrehy, alebo mi iba niečo napísať, nájdete ma na FB: Fiona - Fionin blog alebo mi môžete napísať e - mail na fioninblog@centrum.sk :)

Nedeľa

Viete, že nie všade vo svete je nedeľa voľný deň? Ja som to tiež nevedela, až kým som nešla na dovolenku na Stredný východ.

Pre mňa, ako Európanku, je samozrejmosťou, že posledný pracovný deň pred víkendom je piatok. No keď som bola v Dubaji a Ománe, zistila som, že Stredný východ má posledný pracovný deň štvrtok a piatok je ich sobota. A áno, nedeľu majú pracovný deň ako my máme pondelok. :)

Predstavte si moje prekvapenie, keď som bola v Dubaji prvý raz a v piatok boli plné pláže a prázdne cesty. Bolo trochu čudné, pretože ja som zvyknutá pracovať v piatok a v nedeľu oddychovať. Aj moja dcéra bola prekvapená, prečo sa toľko ľudí hrnie v nedeľu do práce :). Tiež sa nad tým zamýšľala, či aj deti chodia v nedeľu do školy.

Áno, deťom končí škola v stredu poobede a začína v nedeľu ráno. Zvláštne? Ani nie, deti chodia do školy štyri dni v týždni, ale majú menej prázdnin ako napríklad na Slovensku. Učia sa od malička dva jazyky a žijú v multikultúrnom prostredí.

Ale späť k nedeli. Rada by som vedela, čo si myslíte o tom, že by ste chodili do práce v nedeľu a víkendovali v podstate od štvrtku. Bolo by to celkom zaujímavé.

Tento článok, je trošku kratší, ale chcela by som vedieť Váš názor.

Môžete mi ho napísať do e-mailu: fionablog@centrum.sk

Alebo mi napíšte koment na FB: Fiona - Fionin blog

Príležitosti

Ako som tak premýšľala nad ďalším článkom, v mysli som zablúdila k príležitostiam, ktoré som využila ale aj k tým, ktoré som nechala plávať. Tých nebolo tak veľa.

Už od základnej školy som vedela, že ja na manuálnu prácu nie som a pre mňa je skôr práca v kancelárii. No predsa, keď som chodila na strednú školu, dostala som príležitosť pracovať ako čašníčka. Robila som túto prácu takmer tri roky. Úprimne, bola to super skúsenosť, ale nechcela by som to robiť dlhodobo. Áno, na jednej strane som vedela dosť veľa zarobiť, ale večer som bola rada, že som si doma ľahla do postele a spala. To isté platilo aj keď som mala voľno. Viac času som prespala, ako som sa venovala sama sebe a kamarátom. Ale zato som získala skúsenosť, ktorá je na nezaplatenie. Ja osobne, keď idem do kaviarne alebo reštaurácie, vždy nechám čašníkovi tringelt, pretože je to aj ocenenie ich práce. Väčšina z nich viac menej žije z tringeltov.

Ako tak plynul čas, samozrejme som sa posúvala vo svojom pracovnom živote. Dostala som príležitosť pracovať v call centre. Povedala som si prečo nie a nastúpila som do call centra. Toto bola práca, ktorá nebola fyzicky náročná, ale bolo to veľmi psychicky náročné, vzhľadom na zameranie a klientelu spoločnosti. Bola to spoločnosť, ktorá poskytovala (tohto času už neexistujúca) finančné sprostredkovanie. Keďže call centrum bol prvý kontakt s klientom, bola to veľmi náročná práca, pretože ľudia sú rôzny a nie každý pochopí, čo sa mu snažia pracovníci vysvetliť. Tu som sa naučili komunikovať s ľuďmi a nestratiť trpezlivosť. Asertivita bola vždy poruke.

Časom, počas materskej dovolenky som mala príležitosť nastúpiť do ďalšieho call centra, ale tentoraz zameraného na predaj. Takže, s čistým svedomím môžem povedať, že toto bola asi tá najnáročnejšia práca akú som mala. Aj keď zákazníci volali sami, že videli v reklame a chceli by ten daný produkt, bolo ťažké dať im ďalšiu ponuku crosselu bez toho, aby som ich počúvala. Táto práca ma naučila pozorne počúvať ľudí a mať trpezlivosť, pretože, hlavne starší ľudia volali hlavne pre to, že doma boli celé dni samy a nemali sa s kým porozprávať. Aj keď si nič nekúpili, rozhovor ich vždy potešil.

Keďže som robila v call centre už dlho, raz to prísť muselo, pretože možnosť posunu vo svojom pracovnom živote som nemala, rozhodla som sa využiť ponuku, ktorú som dostala z jednej banky. Začala som ako klasický pracovník na pokladni a postupne som sa posúvala vrámci pozícií na pobočke, až som hypotekárny špecialista a zástupca riaditeľa. V tejto práci som sa naučila veľmi dobre čítať ľudí, keďže som s nimi hovorila každý deň a po čase som už vedela po pár minútach odhadnúť, ktorý klient sa ma snaží zavádzať. Samozrejme, som zužitkovala aj skúsenosti z predchádzajúcich zamestnaní a veľmi sa mi osvedčila moja trpezlivosť a odosobnenie sa od kriku a niekedy aj nadávok nahnevaných klientov. Vo väčšine prípadov aj tak vždy odchádzali spokojný s riešením a ak nie, v tom prípade to bolo, kde nie je vôľa nie je ani cesta. A keď mi ponúkli pozíciu riaditeľky pobočky, tak som to odmietla, pretože riaditeľ pobočky, iste má svoju prestíž, ale je to ako byť medzi mlynskými kameňmi.

Po tejto práci som  sa dostala na moju súčasnú pozíciu a som tu veľmi spokojná. Áno, z času načas sa vyskytnú nejaké problémy, ale to všade. Pracujem v logistike, využívam angličtinu a všetky skúsenosti, ktoré som získala v predchádzajúcich zamestnaniach.

Mala som rôzne, či už lepšie alebo horšie zamestnania, ale som vďačná za každú jednu príležitosť, ktorú som dostala. Nezáleží na tom, čo som robila, v každej práci som sa niečo naučila, zdokonalila sa a každá jedna práca mi dala niečo, čo som mohla využiť aj v súkromí. V neposlednom rade, vždy som zarobila dosť na to, aby som mohla sebe aj dcére kúpiť, čo sme chceli a potrebovali. Dalo mi to dostatok peňazí na cestovanie a objavovanie sveta, stretávanie zaujímavých ľudí,  spoznávanie rôznych kultúr, zdokonalovanie si angličtiny. A samozrejme našla som si vo svete veľa kamarátov, z ktorými sa navštevujeme. Či už idem ja za nimi, alebo napríklad teraz príde jeden z priateľov za mnou na Slovensko.

Zhrnutie: ak dostanete príležitosť, ktorá sa Vám páči, chyťte sa jej. Nikdy neviete, čo sa stane. Každá príležitosť, či už je to pracovná alebo súkromná Vám môže dať veľa. Nezahadzujte to iba tak len preto, že si nie ste istí, že je to pre Vás. Za pokus nič nedáte a môžete viac získať ako stratiť. Toto učím aj moju dcéru, aby využila všetko, čo jej život prináša a prinesie. :)

Páčil sa Vám článok? Budem rada ak ho budete zdieľať, nikdy neviete koho inšpiruje a rozhodne sa zmeniť svoj život. :)

Sledujte ma FB Fiona - Fionin blog    Tak isto ma môžete kontaktovať aj na mojej e-mailovej adrese fioninblog@centrum.sk

Sociálne siete

Viete, už dávnejšie som sa rozhodla urobiť jeden radikálny krok a to, prestala som používať sociálne siete. V januári som tak sedela v kancelárii pri počítači, a keďže sme nemali veľa práce, väčšinu dňa som strávila na facebooku.

Od rána som mala telefón v ruke asi miliónkrát a nezáležalo na tom, že som ho pred dvomi minútami odložila. V podstate som scrollovala facebook stále, aj keď tam nič nové nepribudlo. V ten studený januárový deň som si povedala STAČILO. To bol posledný deň, kedy som sa pozrela na facebook. Každé ráno, hneď ako som otvorila oči, som mala nutkanie chytiť telefón do ruky a pozrieť sa na facebook. No povedala som si, že nie, musím vydržať aspoň týždeň. Môžem úprimne povedať, že to bol ten najhorší a najdlhší týždeň v mojom živote. nebolo to ľahké, ale zvládala som to. Najbližšie som si zapla facebook až v ten týždeň v nedeľu. Prebehla som si príspevky za celý týždeň a zistila som, že v podstate tam nie je nič nové. Väčšina ľudí mala ešte sviatky alebo bola na dovolenke a pribudli tam iba nejaké zdieľania stránok, prípadne citátov. Takže som vlastne o nič neprišla.

Ale samozrejme, keď som  bola sama doma, nemala som čo robiť, ale som zostala sama v kancelárii a tej práce nebolo toľko, aby som mala vykrytý celý deň, mala som potrebu zobrať si telefón a pozrieť si ten facebook, ale potom som si zakaždým uvedomila, že ak som to už vydržala mesiac, dva alebo aj tri, predsa do toho nespadnem znovu. A tak som telefón zatvorila do stola a hľadala si niečo, čo by ma zabavilo. A doma sa toho vždy nájde veľa, čo môžem urobiť a v práci, ak už naozaj mám všetko urobené, idem si aspoň po kávu a v kuchynke väčšinou stretnem niekoho s kým sa porozprávam alebo mu pomôžem. Je to predsa len lepšie využitý čas ako sledovanie facebooku.

Chvíľu trvalo mojim kamarátom kým si zvykli, že ma na facebooku nezastihnú ale zvykli si. Zrazu som mala viac zmeškaných hovorov, viac dohodnutých stretnutí na káve alebo vínku s kamarátmi a rozprávali sme sa. Nepozerali sme na displej telefónu, ale viedli sme normálny rozhovor.  Raz som sa v kaviarni rozhliadla okolo seba kým som čakala na kamarátku a všimla som si dva stoly, kde sedeli partie a pozerali do telefónov a pili colu. Vtedy som si pomyslela, či som aj ja vyzerala tak divne, keď som namiesto rozhovoru sledovala mojich priateľov na sociálnej sieti. Asi áno. A najlepšie na tom bolo, že som sa prestala stresovať, že niekto je na párty alebo výlete a ja nie. Prestala som sledovať, kto je, kde je, s kým je. A čo je najdôležitejšie, vyselektovala som kamarátov, ktorý sú moji kamaráti aj v skutočnom živote a nie len v tom virtuálnom. Pretože, tí, ktorí sa so mnou chceli stretnúť, mi vedeli zavolať alebo napísať SMS alebo na Whatsapp. A tí, ktorí mi povedali, že ma nevedeli kontaktovať, pretože nechodím na facebook, takých kamarátov asi ani nepotrebujem. Moje číslo majú a ak nechcú zavolať alebo napísať, tak to nie je na moju škodu, ale ich.

A popravde, už je to krásnych deväť mesiacov, čo chodím na facebook iba spradicky, teda raz za tri - štyri mesiace. Aj keď začiatky boli ťažké, už ma to ani neláka zapnúť si sociálnu sieť. Teraz mám viac času na seba, na svoju dcéru, na kamarátov, čítanie, chodenie do kina, aj v práci je to lepšie, stíham viac urobiť ako moji kolegovia, ktorí scrollujú facebook každú chvíľu. Veď keď je vonku pekne, radšej idem von ako zostať doma na počítači. Je lepšie sa venovať dcére a ukázať jej, že život nie je na internete a sociálnych sieťach ale vonku s kamarátmi, s ktorými sa dá porozprávať, vybehnúť na ihrisko alebo len tak sa zahrať.

Ak sa Vám článok páči, budem rada ak ho budete zdieľať. Závislosť na sociálnych sieťach je problém nielen dospelých ale hlavne detí, ktoré si ešte nevedia uvedomiť, kedy je to už  prehnané.

P.S. nezabudnite, že ma nájdete aj na FB alebo ma môžete kontaktovať aj na môj e-mail fionablog@centrum.sk

Niečo z môjho šatníka

Takže, po mojom článku o Dubaji, kde som bola s mojou dcérou, ste mi zahltili mail s otázkou, odkiaľ sú moje plavky :). Tu je odpoveď:

Ja som typická mama, ktorá rada nakupuje pre seba aj svoje dieťa. Zo všetkého najradšej mám však výpredaje. Ja osobne si nepotrpím na drahé značky oblečenia, ide na topánky, tenisky a kabelky. Vzhľadom k mojej práci som nútená občas nosiť aj lodičky a potrebujem sa v nich cítiť pohodlne. Keďže veľa športujem, potrpím si na kvalitné tenisky a čo sa kabeliek týka, neznášam, keď kabelka vyzerá ako zo zlého filmu, všade jej odstávajú nitky alebo má krivé šitie a podobne.  Tak, ale teraz späť k plavkám. Tieto plavky som kúpila pred dovolenkou v Terranove. Zbožňujem ten obchod, pretože tam si vždy nájdem niečo, čo sa mi páči a nestojí ma to veľa peňazí. A samozrejme, za tie roky, čo tam nakupujem, si už tie veci ani nemusím skúšať. Nosím veľkosť XS a tam ju majú stále a stále mi sedí.

A znovu, späť k plavkám, tieto stáli dokopy asi 10€. Perfektne sedia a sú z príjemného materiálu. Bola som v nich v mori a plavky si stále držia svoju farbu. Nestalo sa s nimi absolútne nič. Plavky, ktoré som mala predtým, v slanej vode úplne stratili farbu.

Tak, ak by ste mali ďalšie otázky, kľudne mi napíšte na môj e-mail alebo facebook. Určite Vám odpoviem :)

fionablog@centrum.sk

FB: Fionin blog

Mydlá

Už dávnejšie som písala o facebookovej stránke, kde si môžete objednať vynikajúce handmade mydlá, a teraz som sa rozhodla k nim vrátiť.

Asi pred rokom som si od @Karamydielka objednala viacero mydiel a aj balzamy na pery, nie len pre mňa, ale aj pre moju dcéru, a bola som nadmieru spokojná. Tentoraz som sa spojila s @karamydielka priamo cez e-mail. Slečna, ktorá mydlá vyrába mi odpísala v priebehu dňa. Pýtala som sa jej na aktuálnu ponuku a ona mi povedala, že najlepšiu ponuku viem nájsť tu:  https://www.jaspravim.sk/profil/janika3337 . Samozrejme, ak by sa mi nepáčila ponuka, môžem jej napísať buď mail alebo ju kontaktovať priamo na stránke a povedať jej, aké mydlo, telový peeling alebo balzam na pre by som chcela a ona mi to vyrobí. Je to skvelé, že vie vyjsť zákazníkovi v ústrety vyrobiť produkt na mieru.

Ja som si tento raz vybrala kávový peeling s aloe vera na tvár a telo, mydlo s konopným olejom a pre dcéru som vybrala mydlo s makovým olejom. Oba oleje boli pre mňa niečo nové, ale ja sa novým veciam nebránim, a tak som ich vyskúšala. Za seba môžem povedať, že mydlo s konopným olejom je asi to najlepšie, čo som kedy vyskúšala. Dozvedela som sa, že pôsobí vynikajúco na pokožku, vyrovnáva PH, hydratuje, nezanecháva mastný film na pokožke a hlavne, ak máte ekzém alebo citlivú pokožku, môžete ho použiť, pretože je hypoalergénny. Toto mydielko bolo krásnej zelenej farby s primiešanými výlupkami a najviac sa mi páčilo, že bolo bez pridanej vône alebo akejkoľvek arómy a aj napriek tomu malo príjemnú vôňu.

Dcérine mydlo s makovým olejom ulahodilo nielen pokožke ale aj oku. Mydlo bolo z polovice modré a z druhej polovice ružové s primiešanými makovými semienkami. Naozaj vyzeralo krásne. No čo ma najviac oslovilo bolo to, že makový olej je vhodný pre detskú pokožku a takisto aj na suchú. A keďže makový olej pomáha regenerovať, je úplne najlepšie toto mydlo aj na popraskanú pokožku. Moja dcéra ho už takmer celé minula a znovu prehľadáva stránku, ktoré by teraz vyskúšala.

Z peelingov môžem doporučiť ktorýkoľvek. Môj favorit je s kávou a aloe vera je perfektný na hydratáciu a obnovu buniek. Ak použijete peeling aj na telo, káva stimuluje bunky a poskytuje im vzpruhu, ale navyše bojuje aj proti celulitíde.

Takže, kto ešte váha, či vyskúša produkty od Karamydielka, smelo do toho. Ja som veľmi spokojná a aj ľudia v mojom okolí, ktorí dali na moju radu, neoľutovali. Nezáleží na tom, či si objednáte cez e-mail alebo cez portál, slečna je veľmi milá a rada Vám aj poradí. Tak neváhajte a hor sa do skúšky :)

Realita vs. Realitka

Už dlhšie som nič nenapísala, ale práca nie vždy dovolí, aby som sa venovala aj tomu, čo mám rada. Ale to je život. Najprv práca a potom zábava.

Takže, hľadala som prenájom a oslovila som aj viaceré realitné kancelárie. Niektoré sú známe, iné menej známe. A preto som sa rozhodla, že im urobím takú malú recenziu. Aby ste mali prehľad, oslovila som realitnú kanceláriu Direct real, Reality Holding, Artegos a Maximreal.

Začnem asi najhoršou realitnou kanceláriou s akou som sa kedy stretla, Artegos. Vyhliadla som si byty v rôznych lokalitách Bratislavy a samozrejme som hneď aj písala mail maklérovi, a keďže sa mi neozval, zavolala som. Telefón mi zdvihli a bolo to samé - "Áno, samozrejme, ja Vám to zistím a ozvem sa späť." - to bola pani B. Myslíte si, že ešte zavolala? Nie. Volala som aj s panom Č. a tiež sa mi viac už neozval. Po dvoch neúspešných pokusoch som zavolala ešte jednej maklérke pani Š. Tiež mi povedala, že sa mi ozve o chvíľu a tak som bola pripravená na to, že ju už viac nebudem počuť. Na moje veľké prekvapenie, po desiatich minútach mi zazvonil telefón a volala mi pani, že obhliadka bytu by bola možná. Veľmi som sa potešila, pretože bola jediná, ktorá si dala tú námahu a zavolala, dokonca aj potvrdila stretnutie. Keď sme sa stretli, potvrdilo sa mi, že pani je presne taká ako v telefóne. Bola milá, usmievavá a zhovorčivá. Po nepríjemných skúsenostiach jej kolegami to bola príjemná zmena. Ak by som mala hodnotiť túto realitnú kanceláriu, vyšla úplne najhoršie zo všetkých štyroch, ktoré som oslovila. Jej kolegovia boli neúctiví, uponáhľaní, nezodpovední a nedodržali slovo, tým, že sa už neozvali a neunúvali sa ani odpísať na mail.

Ďalšou realitnou kanceláriou, ktorú som oslovila, bola Maximreal. Tu mi odpísali na e-mail, aj zavolali, no poprvotnej telefonickej komunikácii mi bolo jasné, že toto nie je správna cesta. Pán H. mi zdvihol telefón, predstavila sa, a pri niektorých mojich otázkach zostal zaskočený. Povedala som, to je fajn, stane sa, že je mysľou niekde inde, ale keď sa to stalo aj pri druhom telefonáte, už som si bola istá, že pán nemá dostatočné informácie o bytoch, ktoré ponúka. Po skúsenosti s realitnou kanceláriou Artegos, som sa už viac neodvážila skúšať šťastie  s ďalšími jeho kolegami. Mimochodom, Maximreal a Artegos majú identické stránky. Jediný rozdiel je vo farbe. Takže, buď obe realitné kancelárie majú rovnakého web designera, čo aj keby tak bolo, žiadny designer neurobí dve stránky, ktoré sa zaoberajú rovnakou činnosťou, tak isto, alebo, čo je viac pravdepodobné, obidve kancelárie patria tomu istému majiteľovi.

Do prvej dvojky sa určite dostáva Direct real. Veľkou výhodou tejto realitnej kancelárie bolo, že mi ju doporučili moji známy. Vyhliadla som si dva byty a dohodla si obhliadku s maklérmi. Boli veľmi ústretoví, čo sa týka komunikácie. Trošku horšie dopadli ich poznatky o okolí bytov, ale to by veľmi nevadilo, pretože nemajú v ponuke iba jeden byt ale viacero. Preto je pochopiteľné, že občas sa im popletú ich polohy, čo bolo v niektorých prípadoch úsmevné. Na obhliadke som bola s pánom J., ktorý, keď som mu volala, povedal, že mi zavolá späť, pretože je práve v aute a nemôže hovoriť. Keďže som už s prvými dvomi realitnými kanceláriami mala zlú skúsenosť, myslela som si, že už sa mi neozve. No o dvadsať minút mi zazvonil telefón a pán J. ma informoval o byte, o ktorý som mala záujem. Porozprávali sme sa a zistili, že poloha bytu by mi nie veľmi vyhovovala, dohodli sme sa, že mi pošle ponuku mailom a ak ma niečo zaujme, dohodneme sa na obhliadke.

Teraz prichádza rad na najúspešnejšia realitná kancelária. Na prvé miesto určite patrí RH Holding. Po predchádzajúcich skúsenostiach som sa už neunúvala písať maily a rovno som zavolala maklérke. Pani M., ktorá mi zdvihla telefón, bola už v telefóne veľmi milá a ochotne mi odpovedala na otázky týkajúce sa bytov, ktoré sa mi páčili. Dohodli sme sa na obhliadke bytu, kde pri prvom stretnutí sa mi potvrdilo to, čo som čakala. Pani mi vedela povedať veľa o lokalite, občianskej vybavenosti a dokonca aj parametre bytu, kým sme čakali na vlastníka. S pani maklérkou som absolvovala ešte tri obhliadky a bola som s jej prístupom nadmieru spokojná.

Takže, aké bolo moje zistenie? Nie je realitka ako realitka. Niektorí makléri sú úplne nezodpovední a nevážia si svojho klienta, ktorý im platí nemalú províziu. Ak by som Vám mala ja doporučiť, určite si prečítajte všetky recenzie realitnej kancelárie, aby ste nakoniec nezostali sklamaní. Nikdy totiž neviete, kto Vám zdvihne telefón. Preverujte si, na koho sa obrátite pri hľadaní svojho bývania.

Ako vznikajú fámy

Pred nedávnom sa stala jedna vec. Samozrejme, my ktorí sme pri tom boli, vieme ako to bolo a ako sa to stalo.

Po dvoch dňoch som náhodou na facebooku natrafila na článok o tej udalosti. Bola som zvedavá, čo napísali a tak som si ho prečítala. Hneď prvé, čo ma zaujalo, bol názov článku. Už iba ten bol zavádzajúci, ale tak povedala som si, že si to dočítam do konca.

Ako som tak čítala, zistila som, že nie len názov článku nehovorí pravdu, ale aj celý zvyšok. Povedala som si, že okej, veď to písal niekto, kto pri tom nebol. Začala som hľadať ďalšie články a na moje veľké prekvapenie som ich našla veľa. V niektorých sa dokonca písali samé vymyslené veci a prikrášlené odstavce.

Začala som sa zaujímať, ako je možné, keďže nikto z nás o tom nehovoril, a boli sme tam iba my, policajti a záchranári, že sa to dostalo do televízie a novín. Ako je možné, že si to novinári, ktorí písali články prispôsobili, aby im to vyhovovalo.

Ďalšia vec, nad ktorou som sa pozastavila, boli komentáre ľudí pod článkami. Ako si vôbec dovolia komentovať, urážať a nadávať ľuďom, ktorých vôbec nepoznajú a nepoznajú ani okolnosti za akých sa udalosť stala. Vedia iba to, čo niekto (kto pri tom ani nebol) napísal alebo o čom niekto natočil reportáž.

Ak už chceli písať články, mali aj kontaktovať dotknuté osoby a nie si iba domyslieť, to čo im vyhovuje. Nikto sa nespýtal ako to presne bolo, ako sa to stalo. Iba napísali štvrtinovú pravdu.

Ale aj tak ma zaujíma, ako sa tie informácie dostali do médií.

Toto je môj subjektívny názor na to, čo napísali a odvysielali všetky slovenské médiá a dokonca aj jedno české. Ak máte iný názor, alebo poznáte odpoveď na moju otázku, "Ako sa to dostalo do médií?" neváhajte mi napísať komentár. Ja sa budem tešiť :)

Fiona :)