V utorok bol svetový deň potravy a keďže som mala veľa práce v práci, tak vám ho postujem až dnes. A celkom sa mi tento deň hodil, pretože som premýšľala nad plytvaním potravinami. Tiež sa mi stáva, že na niečo v chladničke a v mrazáku zabudnem, a keď to tam nájdem, tak už je to dávno po dátume spotreby a musím to vyhodiť.
To sa mi stalo aj pred nedávnom. Netvrdím, že som dokonalá a vždy všetko čo máme doma aj zjeme a nič nevyhodíme.
Ale keď som počula koľko jedla každý z nás vyhodí ročne, tak som sa nad tým musela pozastaviť. Predsa 111kg jedla ročne je hrozne veľa. A myslím, že najviac vyhodeného jedla je po jednodňovom sviatku. Vždy, keď sú jeden deň zatvorené obchody, tak sa do nich ľudia deň predtým nahrnú a doslova vykúpia všetko. Už sa mi stalo, že som išla do obchodu iba kúpiť chlieb a zeleninu, pretože na ďalší deň mali byť obchody zatvorené z dôvodu sviatku a regále v jednom nemenovanom supermarkete boli úplne prázdne. Pracovníci nestíhali dopĺňať tovar. Ľudia tam mali úplne kopcom naložené veľké košíky. A to bol iba jeden deň zatvorený obchod. Keď som išla deň po sviatku opäť do obchodu, narazila som tam asi na päť ľudí, ktorí tam nakupovali aj pred sviatkom a opäť mali naložené košíky úplne do plna. Ako si to môžem pamätať, že tam nakupovali aj pred sviatkom? Veľmi jednoducho, zrazila som sa s nimi v uličke a pri pokladni. A v ten deň som zase až tak veľa ľudí nestretla a keďže mám skúsenosti s prácou s ľuďmi, pamätám si tváre a mená.
Aj keby som mala veľkú oslavu s dvadsiatimi ľuďmi, určite nespotrebujem toľko jedla, aby som musela ísť ďalší deň opäť na obrovský nákup. Preto sa pýtam a dosť ma to aj zaujíma, čo ľudia, ktorí takto nakupujú robia s tým jedlom? Pretože, ak to mám porovnať so mnou alebo s ľuďmi, ktorých poznám, z toho niektorí sú majiteľmi reštaurácií, tak toľko jedla nespotrebuje ani taká jedna menšia reštaurácia. Prečo nenakupujú rozumne? Áno, urobím si nákup do zásoby a potom už iba dokupujem, čo sa minie, alebo čo mi chýba. Ale urobiť dva obrovské nákupy v priebehu dvoch po sebe idúcich dní za niekoľko desiatok ak nie už za 100€ sa mi zdá prehnané a je to plytvanie potravinami. Kde potom skončí to jedlo? No predsa v smetnom koši.
Treba si ale aj uvedomiť, že to nie je iba plytvanie jedlom ale aj peniazmi. Veď si zrátajte, kolko vás to jedlo stálo peňazí a kolko peňazí ste takto vyhodili do smetí. Ja som si to iba tak sama pre seba pri mojom veľkom nákupe zrátala, že ak by som takto vyhadzovala jedlo, tak sa mesačne dostanem aj na 70€ - 90€. A to určite nie je malá suma. A ak sa to niekomu zdá málo, tak ročne to je 840€ - 1080€, za čo už môžete mať slušný základ na dovolenku, výmenu okien, mimoriadnu splátku na hypotéku alebo úver.prípadne, ako zvykla hovorievať moja babka, na pohreb. Viem, že nie sme v plytvaní najhorší, ale ani sa nesnažíme vážiť si jedlo. Veď teraz si môžeme kúpiť všetko, čo chceme, potrebujeme ale aj nepotrebujeme. Ale treba myslieť aj trochu dopredu, nezabúdať, že máme aj deti a tie deti budú mať jedného dňa deti. Aký príklad im dávame, že jedlo nie je až také potrebné a kľudne ho môžeme vyhodiť, veď v obchode si kúpim ďalšie. Aj to je dôvod, prečo niektorí ľudia nevychádzajú mesačne s peniazmi, ktoré maju a tým padom nevedia viesť ani deti k tomu, aby vedeli narábať s peniazmi. To určite nie je dobrý príklad pre ďalšie generácie. Nie na darmo sa hovorí, "Čo sa za mladi naučíš, na starobu nezabudneš." Myslite občas aj na svoje deti, učia sa od vás, ako rodičov, nie od iných. Je iba na vás aký príklad im dáte do života.
Navyše, keď si predstavíte, že v rôznych častiach sveta sú ľudia, ktorí nemajú čo jesť a objedajú drevo a pijú špinavú vodu, tak si myslím, že by sme sa mali nad sebou trochu zamyslieť a zvážiť, či naozaj to, čo máte doma vyhodíte, alebo to radšej spotrebujete... Ja nepatrím medzi nejakých EKO, BIO a neviem čo všetko ešte je, ale takéto plytvanie naozaj neuznávam a ani mu nerozumiem. A to nie je jediná vec, ktorej nerozumiem, ale o tom nabudúce.
Ak by ste sa chceli so mnou podeliť o vaše postrehy, alebo mi iba niečo napísať, nájdete ma na FB: Fiona - Fionin blog alebo mi môžete napísať e - mail na fioninblog@centrum.sk :)
Viete, že nie všade vo svete je nedeľa voľný deň? Ja som to tiež nevedela, až kým som nešla na dovolenku na Stredný východ.
Pre mňa, ako Európanku, je samozrejmosťou, že posledný pracovný deň pred víkendom je piatok. No keď som bola v Dubaji a Ománe, zistila som, že Stredný východ má posledný pracovný deň štvrtok a piatok je ich sobota. A áno, nedeľu majú pracovný deň ako my máme pondelok. :)
Predstavte si moje prekvapenie, keď som bola v Dubaji prvý raz a v piatok boli plné pláže a prázdne cesty. Bolo trochu čudné, pretože ja som zvyknutá pracovať v piatok a v nedeľu oddychovať. Aj moja dcéra bola prekvapená, prečo sa toľko ľudí hrnie v nedeľu do práce :). Tiež sa nad tým zamýšľala, či aj deti chodia v nedeľu do školy.
Áno, deťom končí škola v stredu poobede a začína v nedeľu ráno. Zvláštne? Ani nie, deti chodia do školy štyri dni v týždni, ale majú menej prázdnin ako napríklad na Slovensku. Učia sa od malička dva jazyky a žijú v multikultúrnom prostredí.
Ale späť k nedeli. Rada by som vedela, čo si myslíte o tom, že by ste chodili do práce v nedeľu a víkendovali v podstate od štvrtku. Bolo by to celkom zaujímavé.
Tento článok, je trošku kratší, ale chcela by som vedieť Váš názor.
Môžete mi ho napísať do e-mailu: fionablog@centrum.sk
Alebo mi napíšte koment na FB: Fiona - Fionin blog
Ako som tak premýšľala nad ďalším článkom, v mysli som zablúdila k príležitostiam, ktoré som využila ale aj k tým, ktoré som nechala plávať. Tých nebolo tak veľa.
Už od základnej školy som vedela, že ja na manuálnu prácu nie som a pre mňa je skôr práca v kancelárii. No predsa, keď som chodila na strednú školu, dostala som príležitosť pracovať ako čašníčka. Robila som túto prácu takmer tri roky. Úprimne, bola to super skúsenosť, ale nechcela by som to robiť dlhodobo. Áno, na jednej strane som vedela dosť veľa zarobiť, ale večer som bola rada, že som si doma ľahla do postele a spala. To isté platilo aj keď som mala voľno. Viac času som prespala, ako som sa venovala sama sebe a kamarátom. Ale zato som získala skúsenosť, ktorá je na nezaplatenie. Ja osobne, keď idem do kaviarne alebo reštaurácie, vždy nechám čašníkovi tringelt, pretože je to aj ocenenie ich práce. Väčšina z nich viac menej žije z tringeltov.
Ako tak plynul čas, samozrejme som sa posúvala vo svojom pracovnom živote. Dostala som príležitosť pracovať v call centre. Povedala som si prečo nie a nastúpila som do call centra. Toto bola práca, ktorá nebola fyzicky náročná, ale bolo to veľmi psychicky náročné, vzhľadom na zameranie a klientelu spoločnosti. Bola to spoločnosť, ktorá poskytovala (tohto času už neexistujúca) finančné sprostredkovanie. Keďže call centrum bol prvý kontakt s klientom, bola to veľmi náročná práca, pretože ľudia sú rôzny a nie každý pochopí, čo sa mu snažia pracovníci vysvetliť. Tu som sa naučili komunikovať s ľuďmi a nestratiť trpezlivosť. Asertivita bola vždy poruke.
Časom, počas materskej dovolenky som mala príležitosť nastúpiť do ďalšieho call centra, ale tentoraz zameraného na predaj. Takže, s čistým svedomím môžem povedať, že toto bola asi tá najnáročnejšia práca akú som mala. Aj keď zákazníci volali sami, že videli v reklame a chceli by ten daný produkt, bolo ťažké dať im ďalšiu ponuku crosselu bez toho, aby som ich počúvala. Táto práca ma naučila pozorne počúvať ľudí a mať trpezlivosť, pretože, hlavne starší ľudia volali hlavne pre to, že doma boli celé dni samy a nemali sa s kým porozprávať. Aj keď si nič nekúpili, rozhovor ich vždy potešil.
Keďže som robila v call centre už dlho, raz to prísť muselo, pretože možnosť posunu vo svojom pracovnom živote som nemala, rozhodla som sa využiť ponuku, ktorú som dostala z jednej banky. Začala som ako klasický pracovník na pokladni a postupne som sa posúvala vrámci pozícií na pobočke, až som hypotekárny špecialista a zástupca riaditeľa. V tejto práci som sa naučila veľmi dobre čítať ľudí, keďže som s nimi hovorila každý deň a po čase som už vedela po pár minútach odhadnúť, ktorý klient sa ma snaží zavádzať. Samozrejme, som zužitkovala aj skúsenosti z predchádzajúcich zamestnaní a veľmi sa mi osvedčila moja trpezlivosť a odosobnenie sa od kriku a niekedy aj nadávok nahnevaných klientov. Vo väčšine prípadov aj tak vždy odchádzali spokojný s riešením a ak nie, v tom prípade to bolo, kde nie je vôľa nie je ani cesta. A keď mi ponúkli pozíciu riaditeľky pobočky, tak som to odmietla, pretože riaditeľ pobočky, iste má svoju prestíž, ale je to ako byť medzi mlynskými kameňmi.
Po tejto práci som sa dostala na moju súčasnú pozíciu a som tu veľmi spokojná. Áno, z času načas sa vyskytnú nejaké problémy, ale to všade. Pracujem v logistike, využívam angličtinu a všetky skúsenosti, ktoré som získala v predchádzajúcich zamestnaniach.
Mala som rôzne, či už lepšie alebo horšie zamestnania, ale som vďačná za každú jednu príležitosť, ktorú som dostala. Nezáleží na tom, čo som robila, v každej práci som sa niečo naučila, zdokonalila sa a každá jedna práca mi dala niečo, čo som mohla využiť aj v súkromí. V neposlednom rade, vždy som zarobila dosť na to, aby som mohla sebe aj dcére kúpiť, čo sme chceli a potrebovali. Dalo mi to dostatok peňazí na cestovanie a objavovanie sveta, stretávanie zaujímavých ľudí, spoznávanie rôznych kultúr, zdokonalovanie si angličtiny. A samozrejme našla som si vo svete veľa kamarátov, z ktorými sa navštevujeme. Či už idem ja za nimi, alebo napríklad teraz príde jeden z priateľov za mnou na Slovensko.
Zhrnutie: ak dostanete príležitosť, ktorá sa Vám páči, chyťte sa jej. Nikdy neviete, čo sa stane. Každá príležitosť, či už je to pracovná alebo súkromná Vám môže dať veľa. Nezahadzujte to iba tak len preto, že si nie ste istí, že je to pre Vás. Za pokus nič nedáte a môžete viac získať ako stratiť. Toto učím aj moju dcéru, aby využila všetko, čo jej život prináša a prinesie. :)
Páčil sa Vám článok? Budem rada ak ho budete zdieľať, nikdy neviete koho inšpiruje a rozhodne sa zmeniť svoj život. :)
Sledujte ma FB Fiona - Fionin blog Tak isto ma môžete kontaktovať aj na mojej e-mailovej adrese fioninblog@centrum.sk
Poznáte to, keď by ste si niekam aj vybehli, ale nemáte s kým, alebo neviete kam... Ja som bola na tom podobne asi pred dvomi týždňami. Ako som tak hľadala nejakú inšpiráciu, náhodou som natrafila na výpredaj leteniek Laudamotion, teda Ryanairu.
Výpredaj začal o 12:00 a trval do 15:00. Letenky stáli iba 1€, čo znamenalo, že do mnohých európskych metropol, ako Rím, Paríž, Londýn, Madrid a pod. ste mohli cestovať iba za 2€ spiatočne. Tak som si povedala, že za 2€ určite pôjdem kamkoľvek. Veď ešte som neprešla celú Európu, tak prečo neísť niekam. Vyhliadla som si letenky do Ríma a Paríža. A hádajte čo sa stala :)... Áno, uhádli ste, spadla stránka a aj aplikácia. Ale to až tak nevadilo, pretože po zopár refreshoch opäť nabehla a mohla som si vyberať, ale už tam neboli moje vybrané letenky.
Teda som si vybrala inú destináciu a tou bol Madrid. Madrid je nádherné mesto s históriu a ja milujem históriu, múzeá, galérie, kostoly, kláštory... Mohla by som vymenovať všetko, čo by som chcela vidieť ale to by bolo nadlho. Tak som hľadala letenky, ale na moju smolu, už som nenašla ani do Madridu. Bola som z toho trochu sklamaná, pretože za 1€ necestujem ani MHD v Bratislave.
Ale potom som sa nad tým trochu zamyslela, a uvedomila som si, že cena tej letenky nepokryje ani náklady na palivo do lietadla. Letecké palivo je veľmi drahé, viem o čom hovorím, pracujem v logistike a taktiež som ju aj študovala. A to ešte musia zaplatiť letušky, pilotov, check - in pracovníkov a atď. Tiež nie je veľmi dobré ak sa letecká spoločnosť snaží dostať na svoje linky pomocou akcií, ktoré sú na jednej strane veľmi lákavé, ale v konečnom dôsledku sa stane to, čo je teraz veľmi bežné.
Zamestnanci vyhlásia štrajk a váš let zrušia alebo v lepšom prípade presunú. No čo potom, ak máte zaplatený hotel... To sú tie dôsledky, ktoré letecké spoločnosti neberú do úvahy. A hlavne v prípade Ryanairu je štrajk v poslednej dobe veľmi aktuálna problematika. Takmer každý mesiac majú ohlásený štrajk. Ani sa veľmi nečudujem zamestnancom, pretože ceny leteniek sú nízke a majú veľmi veľa letov, ale nedostatok personálu, ktorý si potom nemôže vybrať dovolenku alebo voľno. Práca letušky a aj pilota je veľmi náročná, nie len na fyzickú prácu ale treba sa zamyslieť aj nad časovým posunom, ktorý musia zvládnuť no a v neposlednom rade aj kvôli zodpovednosti, ktorú majú za pasažierov na palube. Ja som mala časový posun iba 2 hodiny, ale bola som zničená ako keby bol jetlag desať hodín.
Ja osobne som si našla letenky, ktoré sú drahšie, ale stále sú za dostupnú cenu (60€ spiatočne). Každý hľadá lacné cestovanie, ale nie vždy je to najlacnejšie aj to najlepšie. Podľa môjho názoru, je lepšie priplatiť si a mať istotu, že poletím na svoju dovolenku ako čakať v neistote, či moju letenku za jedno euro nezrušia.
Ak sa vám článok páčil, budem rada ak ho budete zdieľať a napíšete mi aj váš názor, alebo mi môžete napísať, čo sa vám páči, či ste niekam cestovali a pod. :)
P.S. nezabudnite, že ma nájdete na FB Fiona - Fionin blog a aj na mojom maily fionablog@centrum.sk
Viete, už dávnejšie som sa rozhodla urobiť jeden radikálny krok a to, prestala som používať sociálne siete. V januári som tak sedela v kancelárii pri počítači, a keďže sme nemali veľa práce, väčšinu dňa som strávila na facebooku.
Od rána som mala telefón v ruke asi miliónkrát a nezáležalo na tom, že som ho pred dvomi minútami odložila. V podstate som scrollovala facebook stále, aj keď tam nič nové nepribudlo. V ten studený januárový deň som si povedala STAČILO. To bol posledný deň, kedy som sa pozrela na facebook. Každé ráno, hneď ako som otvorila oči, som mala nutkanie chytiť telefón do ruky a pozrieť sa na facebook. No povedala som si, že nie, musím vydržať aspoň týždeň. Môžem úprimne povedať, že to bol ten najhorší a najdlhší týždeň v mojom živote. nebolo to ľahké, ale zvládala som to. Najbližšie som si zapla facebook až v ten týždeň v nedeľu. Prebehla som si príspevky za celý týždeň a zistila som, že v podstate tam nie je nič nové. Väčšina ľudí mala ešte sviatky alebo bola na dovolenke a pribudli tam iba nejaké zdieľania stránok, prípadne citátov. Takže som vlastne o nič neprišla.
Ale samozrejme, keď som bola sama doma, nemala som čo robiť, ale som zostala sama v kancelárii a tej práce nebolo toľko, aby som mala vykrytý celý deň, mala som potrebu zobrať si telefón a pozrieť si ten facebook, ale potom som si zakaždým uvedomila, že ak som to už vydržala mesiac, dva alebo aj tri, predsa do toho nespadnem znovu. A tak som telefón zatvorila do stola a hľadala si niečo, čo by ma zabavilo. A doma sa toho vždy nájde veľa, čo môžem urobiť a v práci, ak už naozaj mám všetko urobené, idem si aspoň po kávu a v kuchynke väčšinou stretnem niekoho s kým sa porozprávam alebo mu pomôžem. Je to predsa len lepšie využitý čas ako sledovanie facebooku.
Chvíľu trvalo mojim kamarátom kým si zvykli, že ma na facebooku nezastihnú ale zvykli si. Zrazu som mala viac zmeškaných hovorov, viac dohodnutých stretnutí na káve alebo vínku s kamarátmi a rozprávali sme sa. Nepozerali sme na displej telefónu, ale viedli sme normálny rozhovor. Raz som sa v kaviarni rozhliadla okolo seba kým som čakala na kamarátku a všimla som si dva stoly, kde sedeli partie a pozerali do telefónov a pili colu. Vtedy som si pomyslela, či som aj ja vyzerala tak divne, keď som namiesto rozhovoru sledovala mojich priateľov na sociálnej sieti. Asi áno. A najlepšie na tom bolo, že som sa prestala stresovať, že niekto je na párty alebo výlete a ja nie. Prestala som sledovať, kto je, kde je, s kým je. A čo je najdôležitejšie, vyselektovala som kamarátov, ktorý sú moji kamaráti aj v skutočnom živote a nie len v tom virtuálnom. Pretože, tí, ktorí sa so mnou chceli stretnúť, mi vedeli zavolať alebo napísať SMS alebo na Whatsapp. A tí, ktorí mi povedali, že ma nevedeli kontaktovať, pretože nechodím na facebook, takých kamarátov asi ani nepotrebujem. Moje číslo majú a ak nechcú zavolať alebo napísať, tak to nie je na moju škodu, ale ich.
A popravde, už je to krásnych deväť mesiacov, čo chodím na facebook iba spradicky, teda raz za tri - štyri mesiace. Aj keď začiatky boli ťažké, už ma to ani neláka zapnúť si sociálnu sieť. Teraz mám viac času na seba, na svoju dcéru, na kamarátov, čítanie, chodenie do kina, aj v práci je to lepšie, stíham viac urobiť ako moji kolegovia, ktorí scrollujú facebook každú chvíľu. Veď keď je vonku pekne, radšej idem von ako zostať doma na počítači. Je lepšie sa venovať dcére a ukázať jej, že život nie je na internete a sociálnych sieťach ale vonku s kamarátmi, s ktorými sa dá porozprávať, vybehnúť na ihrisko alebo len tak sa zahrať.
Ak sa Vám článok páči, budem rada ak ho budete zdieľať. Závislosť na sociálnych sieťach je problém nielen dospelých ale hlavne detí, ktoré si ešte nevedia uvedomiť, kedy je to už prehnané.
P.S. nezabudnite, že ma nájdete aj na FB alebo ma môžete kontaktovať aj na môj e-mail fionablog@centrum.sk
Takže, po mojom článku o Dubaji, kde som bola s mojou dcérou, ste mi zahltili mail s otázkou, odkiaľ sú moje plavky :). Tu je odpoveď:
Ja som typická mama, ktorá rada nakupuje pre seba aj svoje dieťa. Zo všetkého najradšej mám však výpredaje. Ja osobne si nepotrpím na drahé značky oblečenia, ide na topánky, tenisky a kabelky. Vzhľadom k mojej práci som nútená občas nosiť aj lodičky a potrebujem sa v nich cítiť pohodlne. Keďže veľa športujem, potrpím si na kvalitné tenisky a čo sa kabeliek týka, neznášam, keď kabelka vyzerá ako zo zlého filmu, všade jej odstávajú nitky alebo má krivé šitie a podobne. Tak, ale teraz späť k plavkám. Tieto plavky som kúpila pred dovolenkou v Terranove. Zbožňujem ten obchod, pretože tam si vždy nájdem niečo, čo sa mi páči a nestojí ma to veľa peňazí. A samozrejme, za tie roky, čo tam nakupujem, si už tie veci ani nemusím skúšať. Nosím veľkosť XS a tam ju majú stále a stále mi sedí.
A znovu, späť k plavkám, tieto stáli dokopy asi 10€. Perfektne sedia a sú z príjemného materiálu. Bola som v nich v mori a plavky si stále držia svoju farbu. Nestalo sa s nimi absolútne nič. Plavky, ktoré som mala predtým, v slanej vode úplne stratili farbu.
Tak, ak by ste mali ďalšie otázky, kľudne mi napíšte na môj e-mail alebo facebook. Určite Vám odpoviem :)
FB: Fionin blog
Asi ste si všimli, že rada cestujem. Veď predsa pracujem pre to, aby som dopriala sebe a svojej dcére všetko, čo potrebujeme a niekedy aj to, čo nepotrebujeme. A prečo by som mala míňať peniaze na hračky, keď mojej malej princeznej môžem dať zážitky, na ktoré nikdy nezabudne a bude mať na ne krásne spomenienky.
Tentoraz sme sa vybrali iba vrámci Európy. Boli sme vo Švajčiarsku, konkrétne v Luzerne. Našla som veľmi výhodné letenky cez Austrian Airlines a spiatočná letenka Viedeň - Zűrich, Zűrich - Viedeň stála iba 110€. Čo sa letu týka, ten bol veľmi príjemný. Keďže sme neleteli nízko
nákladovou spoločnosťou, v cene letenky sme mali aj jedlo a pitie
podávané na palube a samozrejme aj príručnú batožinu spolu s podpalubnou. My sme išli iba na víkend, takže sme si vystačili iba s malým kufrom a kabelkou. Let mal trvať približne 1h 20min., ale keďže bolo perfektné počasie o 50 minút sme už vystupovali z lietadla na letisku v Zűrichu. Letisko v Zűrrichu je naozaj obrovské, a popravde som sa tam takmer stratila :). Čo už, to som ja :).
Ale poďme ďalej. Priamo na letisku Zürich je železničná stanica, odkiaľ ide vlak priamo do Luzernu, ktorý je vzdialený približne 1 hodinu vlakom. Samozrejme, lístky na vlak som si nekupovala dopredu cez internet, ale priamo na letisku, pretože som nevedela presný čas príletu, či nebude meškanie alebo čokoľvek iné. Cena sa aj tak veľmi nelíšila. Lístok Zűrich - Luzern stál 29CHF, teda asi 31€. Je to dosť veľa, ale ak si pozriete ich vlaky, tak náš najluxusnejší vlak sa dá porovnať s ich priemerným. A to ešte nehovorím, že každá jedna vlaková súprava má detský vozeň, kde je pre deti šmykľavka, plastové guličky, farbičky, omaľovánky a veľa ďalšej zábavy pre deti. Veď sa pozrite :) :
Po asi hodine vo vlaku s nádherným výhľadom na krajinu, jazerá, hory, lúky... sme vystúpili v Luzerne. Železničná stanica tam tak trochu pripomína trhovisko so stánkami alebo malý obchodný dom s množstvom obchodov rôzneho druhu. Ani neviem prečo, ale ja som si to zamierila rovno do obchodu s alkoholom, kde som si kúpila kopu malých fľaštičiek s likérmi. Toto si pamätajte :). Keďže som znovu nemusela riešiť hotel, pretože tam žije môj kamarát, tak sme zostali u neho. Ale, keď tam chce žiť, musí aj pracovať, tak sme s mojou dcérou mali asi tri hodiny čas, kým skončí v práci a vyzdvihne nás na stanici, aby sme nemuseli ísť autobusom. Rozhodli sme sa prejsť po meste. Luzern je akoby rozdelený na dve časti. Staré a Nové mesto. Od seba ich delí jeden z najstarších drevených zakrytých mostov, Kaplnkový most, z roku okolo 1330 n.l. Most je nádherný. Vnútri sú na drevených trámoch staré maľby, ktoré sa mi kvôli množstvu turistov nepodarilo odfotiť.
Mesto je postavené okolo jazera a z prístavu je nádherný výhľad aj pohorie Mount Pilatus. Okolo prístavu je veľa kaviarní a reštaurácií, ale taktiež aj stánkov, kde si môžete kúpiť kávu alebo čaj, sadnúť si na lavičku a vychutnať si výhľad na pokojnú hladinu jazera a pohorie. Predstavte si ako sedíte na lavičke v parku, spokojne oddychujete a relaxujete pri káve a popri Vás sa premávajú výletné lode a brázdia hladinu Luzernského jazera.
Ak tam už budete v lete ako my, určite choďte lanovkou ponad mesto. Je to úžasný zážitok. Lanovka Vás prevezie takmer až k pohoriu Mount Pilatus a ten výhľad za to určite stojí. Rozkvitnuté záhony kvetov, krásne stromy a upravené parky... To všetko tam môžete vidieť.
Čo sa týka cien v reštauráciách, je to drahšie ako na Slovensku, ale aj kvalita obsluhy, jedla a celkovo služieb je podstatne vyššia. Ak však chcete trošku ušetriť a nevadí Vám McDonald alebo KFC, tak ceny sú tam v týchto fastfoodoch skoro rovnaké ako u nás. Samozrejme, my sme chceli s dcérou vyskúšať aj nejaké to švajčiarske jedlo, tak sme išli do reštaurácie. Mám už dosť rokov, ale ešte nikdy som nevyskúšala fondue... Viem, možno smiešne, ale ani neviem, ako by som to doma urobila... :) Takže sme si s dcérou objednali syrové fondue. Bolo fantastické. Ani neviem aké syry tam boli, ale namáčali sme si do toho asi všetko, od malých kociek chleba až po baby kukuričky. A obidve sme sa z toho najedli tak, že sme mali pocit, že nás z reštaurácie bude musieť odniesť žeriav :)
V Luzerne sme boli len na víkend, ale zato sme nakúpili kopu darčekov a urobili si hrozne veľa fotiek. Na letisko sme sa vracali presne tak isto ako sme prišli do Luzernu. Vlakom. Ale, v Zűrichu na Hlavnej stanici, mal náš vlak poruchu, tak sme museli prestúpiť na iný, ktorý smeroval na letisko. My sme boli na nástupišti 26 a náhradný vlak na nástupišti 84. Na prestup sme mali 4 minúty, ale stihli sme to. Vždy je dobré mať po ruke sprievodkyňu, ktorá Vám ochotne poradí, prípadne dá avízo sprievodcovi, aby chvíľku počkal, ako v našom prípade. Ak by tam nebola, my by sme asi nestihli lietadlo :). A keď už sme konečne dorazili na letisko, tak som sa takmer stratila. Áno, to som ja. Čakám, kedy sa stratím aj vo vlastnom byte :). Ešteže na letiskách sú vždy ľudia, ktorí Vás navedú na správnu cestu a k správnej bráne, či k terminálu a poradia aj s check - inom. A pamätáte si na moje fľaštičky s alkoholom? Kupovala som ich ako darčeky spolu s magnetkami, kľúčenkami a pohárikmi pre moju rodinu a kamarátov. Takže som ich mala veľmi veľa... A milý pán security control mi ich chcel vyhodiť aj spolu s asi polovicou čokolád, ktoré som si tam nakúpila. Dalo mi to veľa námahy ho prehovoriť, aby mi to nevyhodil, pretože by som potom nemala darčeky pre všetkých. Ale nakoniec to všetko dopadlo dobre a ja mám ešte aj pre seba niečo z toho. :)
Let do Viedne bol tiež kratší ako bol pôvodne plánovaný a preto sme si s dcérou posedeli na letisku vo Viedni asi hodinu a pol. Mala som totiž kúpené lístky na autobus do Bratislavy na 13:30 a naše lietadlo pristálo o 11:20. Ale nič to... Všetko bolo super. Určite Vám doporučujem ísť si pozrieť Luzern. Je naozaj nádherný a aj keď je drahší, neoľutujete to. :)
P.S. nezabudnite, že ma nájdete aj FB alebo na mojom novom maily: fionablog@centrum.sk
O dovolenke v Dubaji som Vám už písala. Bola som tam v júli s mojou krásnou dcérou. O našom super tripe si môžete prečítať trošku nižšie. :) Ale tentoraz som sa vybrala do Dubaja sama iba s kamarátom.
Keďže kamarát tam žije, hotel som tentoraz neriešila. Má veľký dom a veľa voľných izieb, tak som zostala u neho. V priebehu týždňa bol trochu zaneprázdnený, ale to je pochopiteľné, keďže tam vlastní firmu, o ktorú sa treba starať. No aj napriek tomu, mal vždy dostatok času venovať sa mi. A tak sa ma spýtal, či som bola už niekedy na párty pláži.
Samozrejme, pozná sa s mojou dcérou, takže vedel, že je to viac ako nepravdepodobné. :) Do Dubaja som priletela v sobotu s krátkym meškaním, pretože na pristávacej dráhe na letisku sa vytvorila dopravná zápcha. Asi dvadsať minút sme čakali, kým sa lietadlu uvoľní cesta k terminálu. :) To sa občas v Dubaji stáva, ak si uvedomíte, že je to najväčšie letisko sveta, odkiaľ denne odletia milióny ludí do celého sveta. Tak ale z príletovej haly som vyšla niečo po desiatej večer a kamarát ma už čakal pred letiskom. Vonku bolo príjemných 36°C, môj kufor sme dali do kufra auta a išli sme sa najesť, pretože šesťhodinový let je trochu únavný. Ak už budete v Dubaji, určite nájdite sýrsku reštauráciu, jedna sa nachádza iba približne dvadsať minút od letiska (Damask restaurant). Naozaj vynikajúce jedlo.
V nedeľu musel ísť do práce, zariadiť pár detailov, čo mu zabralo asi dve hodiny. Nedeľa je v Dubaji pracovný deň, víkend majú v piatok a sobotu, čo je pre mňa trochu čudné. :) Ale, keďže kamarát musel ísť na dve hodiny do práce, ja som nechcela zostať sama v dome, tak som ho poprosila, aby ma cestou odviezol na pláž. Vybrala som si pláž s výhľadom na Burj al Aráb. Na moje veľké prekvapenie, na pláži bolo len zopár ľudí. More bolo však také teplé, až som mala pocit, že som v sprche. Naozaj, voda bola teplá, asi niečo cez 40°C.
Tak, ale poďme k párty. Ako som už hovorila, na párty pláži som ešte nebola. Veď sa ani nie je čomu čudovať, mám deväťročnú dcéru a ja ešte nemám tridsať :). Prvý deň sme boli na Barasti Beach, ktorá sa nachádza v štvrti Marina. Pred vstupom na pláž je ochranka, ktorá, ak vyzeráte ako ja, budem mať tridsať rokov, ale vyzerám na šestnásť - sedemnásť rokov, pripravte si vaše ID Card a samozrejme, že Vám skontrolujú tašku pred vstupom. Pláž je super, veľa ležadiel a slnečníkov, veľa zábavy, hudby, ľudí a samozrejme drinkov. A jedlo... Hmm... viem, že sa to dá kúpiť aj na Slovensku alebo si to jednoducho urobiť doma, ale ja som sa k tomu neodhodlala, a tak, keď som to uvidela v ponuke na jedálnom lístku, rozhodla som sa vyskúšať šalát s fetou a červeným melónom s uhorkou, vlašskými orechmi, čiernymi olivami a chrumkavým arabským chlebom. Hneď ako som sa vrátila domov, urobila som si ten šalát aj doma. Je to fantastická kombinácia. Po krátkom oddychu na pláži sme sa rozhodli presunúť z mora do bazéna, ktorý bol podstatne chladnejší ako voda v mori. Mal asi 26°C, čo bolo pri teplote vzduchu 47°C a pocitovej teplote 57°C naozaj osviežujúce :) a samozrejme párty v bazéne je perfektná. Hudba hrá celý deň a DJ-i sa každý deň striedajú. Čo sa týka cien, tak veľká 1,5 litrová fľaša vody stojí 23AED, to je asi 5,40€, pivo 41AED, približne 9,60€, ale na pivo mali akciu buy 1 get 1 free, takže v podstate sme zaplatili 6 pív a dostali sme ich dvanásť. S tvrdým alkoholom to bolo cenovo približne rovnaké. Hýbali sme sa v rovine okolo 10€ za jeden shot. Jedlo bolo asi v rovnakej cene, šalát 80AED, čo je asi 19€, pizza, kuracie nugety, všetko približne medzi 80 - 125 AED. Ale inak s alkoholom pomaly, aby ste sa vyhli zbytočným problémom, ako sú úrazy, pretože alkohol a slnko nie sú práve najlepší kamaráti a samozrejme, netreba zabúdať, že ste v moslimskej krajine, kde ak Vás chytia policajti pod vplyvom alkoholu, môžete mať z toho vážne problémy. Len tak mimochodom, pláž sa zatvára o 19:00 a stáva sa z nej nočný club :).
Po celom dni na pláži, je super urobiť si relax. My sme boli v jednej hotelovej reštaurácii s výhľadom na prístav a zátoku. Dať si pohár vína a pozorovať pritom plaviace sa vyhliadkové lode spolu so západom slnka je úžasné. V reštaurácii si môžete dať okrem drinku aj dobrú večeru. Ja som si chcela sadnúť von na terasu, a teraz už viem, že to bol dobrý nápad. Aj keď bolo vonku stále 37°C, stálo to za to. Veď si iba pozrite tú fotku :).
Do Dubaja sa určite vrátim aj cez Veľkú noc. Nielen že je tam príjemne teplo, ale navyše si tam vždy kúpim značkovú kabelku za asi polovičnú cenu. Len napríklad, Versace kabelka, ktorá u nás stojí okolo dvetisíc eur, tam stála asi osemsto a Joan Vass kabelka, ktorá sa pohybuje okolo 1500€ stála približne 530€. Oplatí sa tam ísť aj na nákupy. :)
Tak čo, pôjdete sa pozrieť a zažiť atmosféru nočného ale aj denného Dubaja? Ak by ste sa chceli na čokoľvek spýtať, mám vytvorenú mailovú adresu, kde mi môžete posielať svoje otázky, postrehy, alebo by ste chceli s niečím poradiť :)
Už dávnejšie som písala o facebookovej stránke, kde si môžete objednať vynikajúce handmade mydlá, a teraz som sa rozhodla k nim vrátiť.
Asi pred rokom som si od @Karamydielka objednala viacero mydiel a aj balzamy na pery, nie len pre mňa, ale aj pre moju dcéru, a bola som nadmieru spokojná. Tentoraz som sa spojila s @karamydielka priamo cez e-mail. Slečna, ktorá mydlá vyrába mi odpísala v priebehu dňa. Pýtala som sa jej na aktuálnu ponuku a ona mi povedala, že najlepšiu ponuku viem nájsť tu: https://www.jaspravim.sk/profil/janika3337 . Samozrejme, ak by sa mi nepáčila ponuka, môžem jej napísať buď mail alebo ju kontaktovať priamo na stránke a povedať jej, aké mydlo, telový peeling alebo balzam na pre by som chcela a ona mi to vyrobí. Je to skvelé, že vie vyjsť zákazníkovi v ústrety vyrobiť produkt na mieru.
Ja som si tento raz vybrala kávový peeling s aloe vera na tvár a telo, mydlo s konopným olejom a pre dcéru som vybrala mydlo s makovým olejom. Oba oleje boli pre mňa niečo nové, ale ja sa novým veciam nebránim, a tak som ich vyskúšala. Za seba môžem povedať, že mydlo s konopným olejom je asi to najlepšie, čo som kedy vyskúšala. Dozvedela som sa, že pôsobí vynikajúco na pokožku, vyrovnáva PH, hydratuje, nezanecháva mastný film na pokožke a hlavne, ak máte ekzém alebo citlivú pokožku, môžete ho použiť, pretože je hypoalergénny. Toto mydielko bolo krásnej zelenej farby s primiešanými výlupkami a najviac sa mi páčilo, že bolo bez pridanej vône alebo akejkoľvek arómy a aj napriek tomu malo príjemnú vôňu.
Dcérine mydlo s makovým olejom ulahodilo nielen pokožke ale aj oku. Mydlo bolo z polovice modré a z druhej polovice ružové s primiešanými makovými semienkami. Naozaj vyzeralo krásne. No čo ma najviac oslovilo bolo to, že makový olej je vhodný pre detskú pokožku a takisto aj na suchú. A keďže makový olej pomáha regenerovať, je úplne najlepšie toto mydlo aj na popraskanú pokožku. Moja dcéra ho už takmer celé minula a znovu prehľadáva stránku, ktoré by teraz vyskúšala.
Z peelingov môžem doporučiť ktorýkoľvek. Môj favorit je s kávou a aloe vera je perfektný na hydratáciu a obnovu buniek. Ak použijete peeling aj na telo, káva stimuluje bunky a poskytuje im vzpruhu, ale navyše bojuje aj proti celulitíde.
Takže, kto ešte váha, či vyskúša produkty od Karamydielka, smelo do toho. Ja som veľmi spokojná a aj ľudia v mojom okolí, ktorí dali na moju radu, neoľutovali. Nezáleží na tom, či si objednáte cez e-mail alebo cez portál, slečna je veľmi milá a rada Vám aj poradí. Tak neváhajte a hor sa do skúšky :)
Dovolenka v Dubaji nemusí byť luxusom
Áno, presne tak. Je veľa ľudí, ktorí by sa radi pozreli do Dubaja, ale nikdy to neurobia, pretože si myslia, že je to veľmi drahá a luxusná záležitosť. No ja Vás teraz presvedčím, že to tak byť nemusí. Čítajte ďalej a uvidíte, že je to veľmi jednoduché.
Pre začiatok, ja som sa vybrala do Dubaja s mojou dcérou teraz v júly, hneď na začiatku prázdnin, keď pláže ešte neboli veľmi preplné. Samozrejme som si neuvedomila, že more bude mať "príjemných" 38 stupňov. Ale popravde, vôbec nám to nevadilo.
Takže ako prvé som sa rozhodla nájsť si letenky. Prešla som si stránkami viacerých leteckých spoločností, ale nakoniec som sa rozhodla pre @flydubai.
Našla som rôzne ceny leteniek. Niektoré začínali na 150€ za spiatočnú cestu, ale mali malý háčik. Neboli to buď priame lety (minimálne jeden prestup) alebo boli z inej krajiny. Ak som si spočítala napríklad náklady na dopravu do Katovíc, odkiaľ lieta Wizzair do Dubaja, tak by ma to vyšlo porovnateľne ako ma stála letenka priamo z Bratislavy bez prestupu. Cena spiatočnej letenky bola 310€. Kupovala som ju priamo cez stránku @flydubai, kde som si otvorila členstvo, čo bolo na moje prekvapenie veľmi jednoduché a navyše som získala aj body, ktoré môžem použiť do budúcna na kúpu letenky. Čo je veľká výhoda pri členstve vo @flydubai, je to, že od 1.8.2018 sa zlučujú so svojou materskou spoločnosťou @emirates teda budem môcť využívať výhody aj v Emirates nie len vo @flydubai. Veľmi sa mi páčilo, že som si mohla deň pred odletom urobiť online check-in, vybrať si miesta, objednať jedlo, internet na palube a podobne. V cene letenky som mala aj podpalubnú batožinu do 20kg a príručnú batožinu do 7kg. Ja však rada cestujem naľahko, takže som mala iba môj malý kufor, ktorý som si brala so sebou na palubu lietadla a kabelku.
Ďalšou mojou úlohou bolo nájsť hotel. Na moje veľké prekvapenie, ubytovanie v hotely nebolo veľmi drahé. Na stránke booking.com som našla vyhovujúci hotel pre mňa a moju dcéru. Bývali sme v Starom meste Dubaja, vo štvrti Deira. Keďže som to trošku nedomyslela, tak to bolo trochu ďalej od pláže, ale za to to bolo vo vychytenej lokalite. Hotel SUMMIT bol perfektný. Personál na recepcii bol milý, majú tam 24hodinovú security, vynikajúcu reštauráciu, bazén a posilňovňu na streche hotela a okolie hotel ponúka množstvo možností. V okolí bolo asi 200 rôznych reštaurácii, supermarketov, 6 nákupných centier, 2 stanice metra, všetko v pešej dostupnosti max. 5 minút od hotela, a aj autobusová zastávka asi minútu od vchodu do hotela. Nedalo mi to, a pozrela som si celé okolie. Ako som už spomínala, cena hotela na 8 nocí pre dve osoby vyšla aj so všetkými taxami na 280€!!!
V Dubaji je možné sa prepravovať rôznymi spôsobmi. Ak si prenajmete auto, buďte opatrný. Ja by som tam šoférovať nezvládla. :) Hlavne, keď som videla, ako tam jazdia domáci. :) Je možnosť dopraviť sa kam potrebujete metrom, električkou alebo autobusom. Zastávky sú klimatizované, takže kým budete čakať, určite z vás nebude tiecť pot potokom. :) No pre mňa bolo najjednoduchšie využívať aplikáciu Uber. V Dubaji som si ju stiahla hneď po prílete v hoteli. Ale aj ak nemáte aplikáciu, nevadí. Taxíky sú tam lacné, stoja 2 -3 AED za kilometer, čo je približne 0,47€ - 0,70€. Ak používate aplikáciu Uber, odporúčam platiť kartou, máte výhodnejší kurz. V prípade, že platíte v hotovosti, určite si zameňte peniaze v zmenárni na letisku, nie v hoteli. Hotely majú najhoršie kurzy. Všade sa dá platiť dirhamami alebo dolármi. Vo všeobecnosti platí, že 1USD je 3,65AED. A keď už sme pri taxíkoch, ja som si takto zavolala cez aplikáciu odvoz na pláž. Cesta na Jumeirah beach, odkiaľ máte užasný výhľad na Burj al Aráb (prvá foto) stála iba 8€.
Mne osobne sa viac páči Jumeirah beach ako Marina beach. Jumeirah nie obkolesená obrovskými vysokými budovami, ale je to skôr taká pokojnejšia štvrť s rodinnými domami. Marina beach sa nachádza v štvrti Marina, je to skôr taká biznis štvrť, ale tiež veľmi pekná. Nájdete v nej najvyššie budovy sveta, vysoké mrakodrapy, v ktorých sídlia firmy a samozrejme je známa aj hustou premávkou. Podľa domácich, s ktorými som sa rozprávala (nie moslimovia, ale európania, ktorí tam žijú a pracujú) je Jumeirah možno krajšia, ale na Marine je viac ľudí z Európy, čiže na vás nikto nebude pozerať, ak si oblečiete bikini. Na Jumeirah chodí viac Moslimov, takže aj ženy, ktoré sa tam kúpu majú svoje typické oblečenie a veľa mužov je tiež vo vode v tričku a v krátkych nohaviciach.
Čo sa jedla týka, je veľmi chutné, ale treba si dať pozor, pretože používajú veľa rôznych korenín. Určite však neodporúčam piť žiadnu vodu, ktorá nie je z fľaše. Mne ani tá balená voda nechutila, pretože bola trochu sladká, jednoducho iná na akú som zvyknutá doma. Jedlo tam je cenovo približne na takej cenovej úrovni ako u nás, takže aj keď nemáte v hotely all inclusive, nemusíte sa báť, že umriete od hladu. Z reštaurácií odporúčam vyskúšať Absolute Barbecues (AB´s). Je to super reštaurácia, kde dostanete všetko, čo je na jedálnom lístku. Áno, čítate dobre, na stôl dostanete všetko, čo vidíte na Menu. Stačí si vybrať, či chcete vegeteriánske jedlo alebo nie. My sme tam boli dvaja a ja som mala pocit, že som sa najedla na týždeň dopredu. :) Ďalšou reštauráciou, ktorú tiež môžem iba doporučiť je TGI Fridays. My sme v nej boli v Dubai Mall a dostali sme stôl s nádherným výhľadom. Jedlo bolo veľmi chutné a so západom slnka pred nami to bolo niečo nádherné.
Takže si to poďme zrátať. Boli sme v Dubaji 9 dní a 8 nocí. Letenky stáli spolu pre mňa a moju dcéru 620€, hotel pre nás dve 4hviezdičkový SUMMIT hotel stál 280€, taxíky, jedlo, darčeky bolo spolu cca 200€. A keď to všetko zrátam, je to 1100€. Bežná cena rovnako dlhej dovolenky pre dve osoby, ak by ste išli cez cestovnú kanceláriu sa pohybuje niekde medzi 3500€ - 5000€.
Tak som vás snáď trošku inšpirovala a navnadila na nejaký ten výlete. Nemusí to byť práve Dubaj, ale lacno cestovať sa dá všade, len sa toho netreba báť.
Už dlhšie som nič nenapísala, ale práca nie vždy dovolí, aby som sa venovala aj tomu, čo mám rada. Ale to je život. Najprv práca a potom zábava.
Takže, hľadala som prenájom a oslovila som aj viaceré realitné kancelárie. Niektoré sú známe, iné menej známe. A preto som sa rozhodla, že im urobím takú malú recenziu. Aby ste mali prehľad, oslovila som realitnú kanceláriu Direct real, Reality Holding, Artegos a Maximreal.
Začnem asi najhoršou realitnou kanceláriou s akou som sa kedy stretla, Artegos. Vyhliadla som si byty v rôznych lokalitách Bratislavy a samozrejme som hneď aj písala mail maklérovi, a keďže sa mi neozval, zavolala som. Telefón mi zdvihli a bolo to samé - "Áno, samozrejme, ja Vám to zistím a ozvem sa späť." - to bola pani B. Myslíte si, že ešte zavolala? Nie. Volala som aj s panom Č. a tiež sa mi viac už neozval. Po dvoch neúspešných pokusoch som zavolala ešte jednej maklérke pani Š. Tiež mi povedala, že sa mi ozve o chvíľu a tak som bola pripravená na to, že ju už viac nebudem počuť. Na moje veľké prekvapenie, po desiatich minútach mi zazvonil telefón a volala mi pani, že obhliadka bytu by bola možná. Veľmi som sa potešila, pretože bola jediná, ktorá si dala tú námahu a zavolala, dokonca aj potvrdila stretnutie. Keď sme sa stretli, potvrdilo sa mi, že pani je presne taká ako v telefóne. Bola milá, usmievavá a zhovorčivá. Po nepríjemných skúsenostiach jej kolegami to bola príjemná zmena. Ak by som mala hodnotiť túto realitnú kanceláriu, vyšla úplne najhoršie zo všetkých štyroch, ktoré som oslovila. Jej kolegovia boli neúctiví, uponáhľaní, nezodpovední a nedodržali slovo, tým, že sa už neozvali a neunúvali sa ani odpísať na mail.
Ďalšou realitnou kanceláriou, ktorú som oslovila, bola Maximreal. Tu mi odpísali na e-mail, aj zavolali, no poprvotnej telefonickej komunikácii mi bolo jasné, že toto nie je správna cesta. Pán H. mi zdvihol telefón, predstavila sa, a pri niektorých mojich otázkach zostal zaskočený. Povedala som, to je fajn, stane sa, že je mysľou niekde inde, ale keď sa to stalo aj pri druhom telefonáte, už som si bola istá, že pán nemá dostatočné informácie o bytoch, ktoré ponúka. Po skúsenosti s realitnou kanceláriou Artegos, som sa už viac neodvážila skúšať šťastie s ďalšími jeho kolegami. Mimochodom, Maximreal a Artegos majú identické stránky. Jediný rozdiel je vo farbe. Takže, buď obe realitné kancelárie majú rovnakého web designera, čo aj keby tak bolo, žiadny designer neurobí dve stránky, ktoré sa zaoberajú rovnakou činnosťou, tak isto, alebo, čo je viac pravdepodobné, obidve kancelárie patria tomu istému majiteľovi.
Do prvej dvojky sa určite dostáva Direct real. Veľkou výhodou tejto realitnej kancelárie bolo, že mi ju doporučili moji známy. Vyhliadla som si dva byty a dohodla si obhliadku s maklérmi. Boli veľmi ústretoví, čo sa týka komunikácie. Trošku horšie dopadli ich poznatky o okolí bytov, ale to by veľmi nevadilo, pretože nemajú v ponuke iba jeden byt ale viacero. Preto je pochopiteľné, že občas sa im popletú ich polohy, čo bolo v niektorých prípadoch úsmevné. Na obhliadke som bola s pánom J., ktorý, keď som mu volala, povedal, že mi zavolá späť, pretože je práve v aute a nemôže hovoriť. Keďže som už s prvými dvomi realitnými kanceláriami mala zlú skúsenosť, myslela som si, že už sa mi neozve. No o dvadsať minút mi zazvonil telefón a pán J. ma informoval o byte, o ktorý som mala záujem. Porozprávali sme sa a zistili, že poloha bytu by mi nie veľmi vyhovovala, dohodli sme sa, že mi pošle ponuku mailom a ak ma niečo zaujme, dohodneme sa na obhliadke.
Teraz prichádza rad na najúspešnejšia realitná kancelária. Na prvé miesto určite patrí RH Holding. Po predchádzajúcich skúsenostiach som sa už neunúvala písať maily a rovno som zavolala maklérke. Pani M., ktorá mi zdvihla telefón, bola už v telefóne veľmi milá a ochotne mi odpovedala na otázky týkajúce sa bytov, ktoré sa mi páčili. Dohodli sme sa na obhliadke bytu, kde pri prvom stretnutí sa mi potvrdilo to, čo som čakala. Pani mi vedela povedať veľa o lokalite, občianskej vybavenosti a dokonca aj parametre bytu, kým sme čakali na vlastníka. S pani maklérkou som absolvovala ešte tri obhliadky a bola som s jej prístupom nadmieru spokojná.
Takže, aké bolo moje zistenie? Nie je realitka ako realitka. Niektorí makléri sú úplne nezodpovední a nevážia si svojho klienta, ktorý im platí nemalú províziu. Ak by som Vám mala ja doporučiť, určite si prečítajte všetky recenzie realitnej kancelárie, aby ste nakoniec nezostali sklamaní. Nikdy totiž neviete, kto Vám zdvihne telefón. Preverujte si, na koho sa obrátite pri hľadaní svojho bývania.
Pred nedávnom sa stala jedna vec. Samozrejme, my ktorí sme pri tom boli, vieme ako to bolo a ako sa to stalo.
Po dvoch dňoch som náhodou na facebooku natrafila na článok o tej udalosti. Bola som zvedavá, čo napísali a tak som si ho prečítala. Hneď prvé, čo ma zaujalo, bol názov článku. Už iba ten bol zavádzajúci, ale tak povedala som si, že si to dočítam do konca.
Ako som tak čítala, zistila som, že nie len názov článku nehovorí pravdu, ale aj celý zvyšok. Povedala som si, že okej, veď to písal niekto, kto pri tom nebol. Začala som hľadať ďalšie články a na moje veľké prekvapenie som ich našla veľa. V niektorých sa dokonca písali samé vymyslené veci a prikrášlené odstavce.
Začala som sa zaujímať, ako je možné, keďže nikto z nás o tom nehovoril, a boli sme tam iba my, policajti a záchranári, že sa to dostalo do televízie a novín. Ako je možné, že si to novinári, ktorí písali články prispôsobili, aby im to vyhovovalo.
Ďalšia vec, nad ktorou som sa pozastavila, boli komentáre ľudí pod článkami. Ako si vôbec dovolia komentovať, urážať a nadávať ľuďom, ktorých vôbec nepoznajú a nepoznajú ani okolnosti za akých sa udalosť stala. Vedia iba to, čo niekto (kto pri tom ani nebol) napísal alebo o čom niekto natočil reportáž.
Ak už chceli písať články, mali aj kontaktovať dotknuté osoby a nie si iba domyslieť, to čo im vyhovuje. Nikto sa nespýtal ako to presne bolo, ako sa to stalo. Iba napísali štvrtinovú pravdu.
Ale aj tak ma zaujíma, ako sa tie informácie dostali do médií.
Toto je môj subjektívny názor na to, čo napísali a odvysielali všetky slovenské médiá a dokonca aj jedno české. Ak máte iný názor, alebo poznáte odpoveď na moju otázku, "Ako sa to dostalo do médií?" neváhajte mi napísať komentár. Ja sa budem tešiť :)
Fiona :)
Pred nedávnom ma oslovila jedna začínajúca firma, Kara mydielka, s prírodnými, handmade mydlami, či by som ich nevyskúšala a napísala im recenziu. Tak som si povedala, prečo nie?
Dostali sa mi do rúk tri druhy mydla, s bambuckým maslom, zeleným čajom a peelingové mydlo s prídavkom kávy, a musím Vám povedať, bola som veľmi prekvapená.
Ako prvé som...
Bola sobota a tým, že nebolo veľmi teplo, som si povedala, že urobím dcére prekvapenie. Vstala som skoro ráno a zobudila ju s tým, že ideme na výlet. Keď sa jej podarilo otvoriť očká, tak sa spýtala, kam ideme. Moja odpoveď bola, Bojnice.
Dlho som tam nebola. Naposledy to bolo, keď som mala asi osem alebo deväť rokov....
Každý deň na nás čaká nejaké sklamanie alebo prekvapenie. Sú rôzne situácie. Niekedy nás ľudia sklamú alebo prekvapia, alebo oboje naraz.
Mne sa v poslednej stalo, že ma sklamali aj prekvapili v jeden deň. Pýtate sa ako? No veľmi jednoducho. Najprv mi v práci povedali, že treba zmeniť niektoré veci a potom mi priateľ povedal, že nevie, čí...
Dnes je Medzinárodný deň objatia. Spomínate si ešte, aké to bolo, keď Vás každý deň niekto objal iba tak? Nemuseli ste mať žiadny sviatok, ale dostali ste objatie iba preto, lebo bol pekný deň.
Milujem leto, vodu, slnko. Veď kto by aj nemal rád pekné slnečné počasie, kedy trávi čas vonku so svojimi priateľmi či rodinou.
Čisto technicky, dnes je streda a ja sa už neviem dočkať víkendu. Čisto prakticky, dnes je streda a mňa čakajú ešte dlhé dva dni v práci. Ale v každom negatíve sa dá nájsť aj niečo pozitívne.
Pred nedávnom som išla domov z práce a ako som sedela v autobuse, pristúpili dve dievčatá a jeden chlapec s batohmi na chrbte. Na tom by nebolo nič zvláštne, predsa idú zo školy, z krúžkov alebo aktivít, ktoré majú.
Včera večer som si iba tak prepínala kanály v televízia a zaujala ma na TV Doma relácia Varte s nami. Nechala som program bežať, odložila som knihu a pozerala. Veď nejaká inšpirácia do kuchyne sa mi vždy hodí. Hneď ako prvé ma zaujal kuchár Marcel Ihnačák. Jeho typy, čo sa varenia týka, som už niekoľkokrát využila v kuchyni, no...
Na margo posledných udalostí, ktoré sa stali včera v Londýne, rozhodla som sa napísať niečo málo.
Viete prečo sú ľudia, ktorí cvičia spokojnejší a šťastnejší? Asi to viete, ale predsa krátky článok :).