Ako ide žívot

Každý deň na nás čaká nejaké sklamanie alebo prekvapenie. Sú rôzne situácie. Niekedy nás ľudia sklamú alebo prekvapia, alebo oboje naraz.
Mne sa v poslednej stalo, že ma sklamali aj prekvapili v jeden deň. Pýtate sa ako? No veľmi jednoducho. Najprv mi v práci povedali, že treba zmeniť niektoré veci a potom mi priateľ povedal, že nevie, čí sme naďalej spolu. Ako sa s tým vyrovnať? Ťažko povedarť. S priateľom som síce iba osem mesiacov, ale aj tak ho mám rada a preto mu dávam čas, aby si svoje pocity premyslel. Nebudem na neho tlačiť, nemá to význam. Aj tak sa musí rozhodnúť on sám.
V práci je to zložitejšie, pretože je to práca. Nie vždy je všetko ružové, ale ani čierne. Zmeny sú na denno dennom poriadku, no je možno zadaptovať sa a nabehnúť na nový kolotoč. Veď ak ujde jedna príležitosť, do cesty vždy vojde nová, ako hovorí môj priateľ.
Áno, je jasné aj z toho, že ho často spomínam, že ho mám rada. No to neznamená, že sa mu treba vnucovať nasilu. Práva naopak, radšej ho nechám, nech si utriedi svoje myšlienky, predsa každý máme svoje dobré a zlé dni. Možno, ak by som na neho tlačila príliš, bolo by to iba horšie, ako keby som sa s ním rozišla ja.
Ako hovorí moja kamarátka, "to ty máš pocit, že ste sa rozišli, on hovorí, že nevie," neznamená, že je to aj pravda. Predsa je to chlap, ktorý potrebuje určitú dobu na to, aby si utriedil svoje myšlienky, pretože má svoje problémy, či už v práci alebo doma, a nevie spracovať tak veľa informácií naraz ako ty.
Fľaša vína nevyrieši veľa, ale určite pomôže, no netreba to brať veľmi vážne. Veľakrát sú tu ďalšie faktory, ktoré nám ukážu cestu, ktorou sa vybrať, a ktorá je správna. Netreba všetko zahadzovať pri prvej príležitosti. Veď mali by sme sa riadiť heslom "Ak sa niečo pokazí, treba sa snažiť to opraviť a nie zahodiť." Ak by sa viac ľudí riadilo týmto heslom, tak je rozvodovosť oveľa menšia.
Presne pre to som sa rozhodla dať priateľovi možnosť voľby. On sa rozhodne, či to má ešte význam. Nie som ten typ, ktorý druhého do niečoho tlačí alebo núti, a preto viem, že sa rohodne ako mu to rozum a srdce káže.
Zažili sme toho spolu v celku dosť a ako najväčšie plus mu vypichnem, že ma zobral prvý raz do Prahy. Áno, mám dvadsaťosem rokov a v januáry som bola prvýkrát v Prahe. Doteraz som sa k tomu nejako nedopracovala, ale s priateľom, ktorý povedal "ideme" som tam bola a veľmi sa mi tam páčilo. Nezáležalo na tom, že mrzlo a bolo mínus dvadsaťpäť stupňnov, proste som si ten výlet na sto percent užila a za to som mu vďačná. Taktiež som ešte nestretla chlapa, ktorý by bol ochotný mi do skúšobnej kabínky nosiť oblečenie trištvrte hodiny a aj mi ich kúpiť. Proste som mala úžasného priateľa a dúfam, že ho ešte dlho mať budem.
Držte mi palce, aby sme si všetko vyjasnili a boli spolu šťastný tak ako doteraz. :)